STRUČNÁ ETNOGRAFIA OBCE

Zástavba obce sa rozprestiera pri hradskej. Z 19. stor. pochádzajú ľudové domy z nabíjanej hliny s ne pálených tehál. Sú to trojpriestorové domy s vchodom do pitvora zdôraznený žudrom, pôvodne pod slamenou strechou, dnes zmenenou za tvrdú krytinu. Sú to väčšinou dvojosové prízemné domy obdĺžnikového pôdorysu, ale v nejednom prípade aj s pôdoryson v tvare L. V interiéroch sú drevené trámové stropy. Takými sú domy č. 47, 50, 55, 78 , domy č. 178, 180, 183, 187, 190 sú dlhými domami s pristavanými alebo samostatne stojacimi hospodárskymi budovami. Pri domoch č. 179 a 186 sú viaceré samostatne stojace hospodárske budovy, medzi nimi aj sýpky. Dom č. 166 s jednoosovou fasádou má na okne drevenú špaletu. Dom č. 174  je stavaný na pôdoryse s tvarom L.

Zvláštnosťou je viacero domov stavaných okolo štvorcového dvora, z nich každý má zvláštny vchod a hospodársku časť. Dvor pozostáva z viacerých jedno alebo dvojosových prízemných obdĺžnikových domov, do dvora obrátených prísteniam. Fasády domov sú jednoduché, len niektoré sú členené lizénovými rámami. Takým je napr. dom č. 37, stojaci vo dvore pozostávajúci z piatich domov. Vo viniciach majetnejšie rodiny si stavali kamenné hajloky čiže vinohradnícke pivnice s 2-4 miestnosťami a lisovňou.

Zaujímavý je tunajší ľudový kroj. Deti do 10 rokov nosili rovnaké oblečenie, t.j. dlhú jednoduchú košeľu zv. kaca. Až potom sa dal rozlíšiť dievčenská košeľa od chlapčenskej. Oblečenie dievčat a žien bolo temer rovnaké. Dievčatá si vlasy zapletali do jedného vrkoča, ženy do dvoch vrkočov, ktoré si omotali okolo temena hlavy. Na hlave sa nosil čepiec alebo „konty“, zdobené stuhami. Ženy nosi­li košele podľa príležitosti, do kostola v nedeľu, na svadbu a na sláv­nostné príležitosti sa nosila vyšívaná nariasená košeľa so stuhami a stiahnutými rukávmi. Ďalšou bola vyšívaná košeľa s úzkymi krátkymi rukávmi, na ktorú sa obliekala predchádzajúca košeľa. Treťou bola plátenná košeľa s dlhými širokými vyšívanými rukávmi, ktorá slúžila aj ako nočná košeľa. Na túto košeľu sa obliekala farebná vesta (pruslík). Ženy a dievčatá nosili naraz viacero sukní. Spodných bolo niekedy aj päť, na ktoré sa obliekala vrchná sukňa so zásterou. Spodné sukne boli vždy biele a lemované boli čipkou, vrchná bola zdobená stuhami. Na slávnostné príležitosti sa nosili biele sukne s farebnými stuhami, vestu zakrývala veľká šatka. Slávnostnú obuv tvorili čižmy. Muži nosili plátennú košeľu, široké súkenné nohavice stiahnuté hrubým opaskom. Muži občas nosili aj zásteru. Vo sviatok sa nosila biela košeľa, čierna vesta a nohavice. Súčasťou oblečenia bol čierny klobúk, pri rôznych príležitostiach rôzne zdobený.

Pozoruhodné sú aj tunajšie ľudové zvyky. Najväčšou udalosťou v dedine bola svadba. Nevesta mala oblečenie bohato zdobené stuhami a na hlave partu, pozostávajúcu zo stúh, kvetov a korálok. Že­ních bol oblečený ako mládenci. Samotný akt svadby bol podobný ako v okolitých obciach. Fašiangy sa slávili tanečnými zábavami, potom nasledoval štyridsaťdňový pôst. Na Kvetnú nedeľu sa z dediny vynášala zima a prinášala sa jar v podobe vŕbových konárov. Veselé bol i aj veľkonočné sviatky. Ich zvláštnosťou bolo, že korbáč nosili len dievčatá v utorok po Veľkonočnom pondelku. Na Urbana (25. mája) sa ľudia chodili modliť k patrónovi viníc. Známym zvykol bolo „chodenie na Luciu“, v podvečer 12. decembra. Chlapci zhotovovali tzv. Luciin stolček. Zaujímavosťou obce bol chov somárov preto sa tu každoročne usporiadala „slávnosť somárov“. Tieto ľudové zvyky v obci udržujú členovia tunajšieho folklórneho súboru.

 

objav európu 3

Družobné obce

Objav Európu