HISTÓRIA OBCE

Podľa tradície v čase záboru vlasti osídlili podzoborské obce Sikuli a tak medzi slovanskými osadami vznikli aj maďarské dediny. Obec sa po prvýkrát spomína r. 1113 ako villa Grincha v zoborskej listine vydanej kráľom Kolomanom v susedstve majetku zoborského kláš­tora. Obec pred 12. stor. patrila k majetkom Nitrianskeho hradu, až v 12.-15. storočí bola vo zväzku majetkov Zoborského kláštora, neskôr Ostrihomskej kapituly, menšie majetky tu mala aj Nitrianska kapitula. Už r. 1216 tu bola stredoveká fara. Obec sa vyvíjala v tieni mesta Nitra, ktorá bola významným spoločenským a hlavne duchovným strediskom širokého okolia.

Na začiatku 14. storočia Matúš Čák Trenčiansky viackrát vtrhol na majetky Nitrianskeho biskupstva, ktoré vyraboval, spustošil, alebo ich násilne obsadil. Z r. 1318 sa zachoval záznam o značných škodách ktoré tu spôsobil. Toto tvrdenie platí aj o Nitrianskych Hrnčiarovciach. Preto obec mala v mnohom spoločný osud s Nitrou, ale nakoľko ležala bokom od nej, zachovala si do dnešných dní svoju špecific­kú identitu.

Relatívne pokojný život obce narušili hlavne turecké nájazdy. Asi r. 1570 si Turci obec podrobili spolu so širším okolím a v r. 1576 ju vypálili, v r. 1588 sa sem opäť vrátili. V období tureckých vojen obec čiastočne spustla, tureckí vyberači daní tu r. 1664 našli 22 domácností s 50 obyvateľmi. 

Obec v tom čase patrila do ejáletu Nové Zámky, náhije Nitra a bola majetkom Turkov Hüszejna Bosnu, Dilávera ben Abdullaha, Hüszejna a Mahmúda, ktorým obyvateľstvo platilo dane. V rokoch 1663 a 1710 vypukla v Hrnčiarovciach morová nákaza, ktorá si vyžiadala mnoho obetí. Zdecimovaná obec bola neskôr dosídlená, mohla sa opäť rozvíjať a znova sa stala majetkom kapituly.

Z konca 17. stor. poznáme obecnú pečať s kolopisom SIGILVM GERENCIER, na pečati z r. 1807 je obraz sv. Juraja a kolopis SIGI­LUM GERENCSER. V roku 1715 bolo v obci zistených 21 domácností, r. 1752 tu žilo už 71 rodín, obyvateľstvo sa zaoberalo chovom ťažných volov, hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a včiel.

Hrnčiarovce neraz postihli aj prírodné katastrofy - v rokoch 1831 a 1873 viackrát cholera, ktorá si vyžiadala 95 obetí, r. 1866 a r. 1872 obrovské krupobitie a r. 1865 prietrž mračien. V roku 1828 bolo v obci 82 domov a 557 obyvateľov, r. 1854 sa ich počet zvýšil na 562. V roku 1897 bolo založené hrnčiarovské a štitárske úverové družstvo, ktoré malo sídlo v Nitrianskych Hrnčiarovciach.

I. svetová vojna sa obce príliš nedotkla, ale na bojiskách padlo viacero tunajších obyvateľov. Rozvoj obce pokračoval aj po r. 1918, keď sa obec stala súčasťou I. ČSR: v r. 1921 tu bolo 100 domov a do r. 1938 už 321 domov. Správu, že obec nebude na konci roka 1938 pripojená k Maďarsku, prijalo tunajšie obyvateľstvo pokojne. V roku 1942 bol tu otvorený kameňolom.

Na bojiskách II. sv. vojny padlo niekoľko miest­nych občanov. Po r. 1945 bola zatvorená tunajšia maďarská škola.

V roku 1948 bola obec elektrifikovaná, r. 1950 bolo založené tunajšie JRD, celoobecné r. 1959. V roku 1952 bol v dedine zavedený obecný rozhlas. Menila sa tvár obce, upravili a spevnili sa cesty i chodníky, bola postavená nová reštaurácia a intenzívne sa rozvíja individuálna bytová výstavba. Do r. 1974 bolo v obci už 464 domov.

1. januára 1974 boli Nitrianske Hrnčiarovce nezmyselne pripojené k mestu Nitra ako jej vi­lové predmestie, čo znamenalo úpadok obce. V roku 1990 sa obec na základe referenda osamostatnila, hoci mesto Nitra sa k obci nezachovalo korektne (zatvorilo materskú školu, pričlenila si z obecného chotáru 101 ha pôdy). V auguste 1991 sa začala výstavba nového športového areálu a v septembri 1991 stavba nového kultúrneho domu. V roku 1993 sa začala výstavba obecného vodovodu.

10.-11. júla 1993 sa konala slávnosť pri príležitosti 880. vý­ročia založenia obce. V obci sa usporadúvajú zábavy a posedenia, činnosť rozvíja tunajší folklórny súbor, ktorý viackrát vystupoval aj v zahraničí. 30. augusta 1995 boli slávnostne posvätené symboly obce - erb, zástava a pečatidlo.

Do chotára obce patria aj južné svahy vrchu Zobor, kde bol vinič vysadený už v 10. stor. Našli sa tu zvyšky hallštattského a slovanského hradiska. V 9. stor. bol na Zobore založený benediktínsky kláštor sv. Hyppolita, význam­né stredoveké kultúrne stredisko. Tento vrch bol vždy významný pre Nitrianske Hrnčiarovce.