KOSTOL SV.JURAJA

Obyvateľstvo obce bolo vždy vyznávačom katolíckej viery, iné sa na majetku ostrihomského arcibiskupa rozšíriť ani nemohlo. Tunajší rímskokatolícky kostol sv. Juraja bol postavený v 12. stor., ale nemožno vylúčiť jeho základy už v 11. stor. Bol to typ románskeho kos­tolíka s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou s orientáciou zo západu na východ, akých bolo v okolí viacero.

V kanonickej vizitácii J. Gusztinyiho z r. 1767 sa o tunajšom kostole píše, že „je síce murovaný, v sanktuáriu klenutý a má drevenú maľovanú povalu, ale pre veľkú zastaranosť a nepevnosť muriva má ohromné škáry, prasknutú klenbu a celý stav kostola je taký, že nemožno doň vojsť bez nebezpečenstva“. Vizitátor v budove spomína pastofórium, pôvodný: vchod na južnej strane, oltárnu menzu z kameňa a drevený chór spočívajúci na drevených stĺpoch natretých vodovými farbami. V kostole nebola sakristia. V drevenej veži pokrytej šindľom bol nad vchodom do kostola jeden zvon vážiaci 1 q, okolo bol cintorín. Kos­tol bol v rokoch 1774 a 1783-1798 úplne prestavaný v barokovom slohu, r. 1778 bol zaklenutý. Bola zmenená jeho dispozícia: loď bola predĺžená na západ a pristavaná bola sakristia a presbytérium. Veža je na východnej strane, orientácia bola zmenená z východu na zá­pad. V roku 1807 bol kostol povýšený na farský. V roku 1886 bol kostol pre poškodenú klenbu zatvorený. V roku 1938 bola stavba rozšírená o transept a opravená, r. 1965 bol renovovaný interiér.

Kostol je jednoloďo­vá stavba s pôdorysom kríža s pristavanou sakristiou, situovanou s rovným uzáverom presbytéria. Veža je čiastočne prestavaná. Presbytérium je zaklenuté kupolou, na ktorej sú nástenné maľby štyroch evanjelistov. Loď' a sakristia sú zaklenuté pruskou. klenbou, v bočných lodiach transeptu sú rovné stropy. Fasády kostola sú no­vé členené lizénovými rámami. Veža situovaná na strednú os štíto­vého priečelia je zakončená ihlancovou strechou.

Pôvodné murivo stavby spevňovalo 6 pilastrov. V strede oltára je umiestnená socha sv. Juraja patróna kostola a obce. Pseudogotický hlavný oltár má po bokoch plastiky sv. Alžbety uhorskej a sv. Imricha kráľa. Pod nimi sú reliéfy Anjelského zjavenia a Kristovho narodenia. Steny lode zdobí 14 obrazov zastavení Krížovej cesty. Dve maľby Poslednej večere a výjavu zo života sv. Alžbety uhorskej sú z obdobia okolo r. 1980 od maliara L. Babjaka. V kostole sú sochy Ježišovho srdca, Bolestnej Panny Márie, sv. Terézie, sv. Antona, Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Bernadety. Prvé dve drevené plastiky sú staršie. Vzácna je krstiteľnica z konca 18. stor. Organ na chóre podopieraný dvoma piliermi bol vyrobený na prelome 19. a 20. stor.

objav európu 3

Družobné obce

Objav Európu