OSTATNÉ STAVBY OBCE

Už neexistujúca budova rímskokatolíckej fary (č. 154) bola postavená v r. 1807, neskôr bola viackrát prestavaná. Bola to prízemná stavba s pôdorysom v tvare L so zasklenou pilierovou chodbou, vzadu bola pristavaná dlhá hospodárska budova. Vo dvore fary sa zachovala kolesová studňa.

Dôležitou stavbou obce je stará rímskokatolícka ľudová škola postavená v r. 1812 na žiadosť jej obyvateľov. Školská budova mala vyučovaciu miestnosť, byt učiteľa a cirkev škole darovala aj kus pôdy. Prvým známym učiteľom v Hrnčiarovciach bol Imrich Zimányi z Janíkoviec. V roku 1908 sa škola rozdelila na dve časti, v pôvodnej stavbe ostali chlapci, dievčatá boli premiestnené do novopostavenej kláštornej školy. Po r. 1950 tu bola umiestnená MŠ, dnes je v budove obchod. Je to jednoduchá prízemná obdĺžniková stavba s podstením, podobná ľudovým domom z tohto obdobia. Z kanonickej vizitácie z r. 1828 je známe, že škola bol a postavená z nepálených tehál, mala slamenú strechu a dve izby (trieda a byt učiteľa). Bola tu aj kuchyňa, komora, maštaľ a za budovou bola malá záhrada.

V obci sa nachádzala vojenská strelnica na západnom konci obce, založená podľa miestnej tradície v čase panovania cisárovnej Márie Terézie. Pravdepodobnejší je jej vznik v čase založenia vojenských barakových kasární v r. 1883 na Martinskom vrchu (neskôr tu boli postavené murované kasárne). Na začiatku malého parku sa nachádzala jedno­duchá prízemná obdĺžniková budova, ktorej vstup lemovali po stranách lizény.

Pri cintoríne sa nachádza jednoduchá stavba požiarnej zbrojnice z polovice 20. stor. Malá prízemná obdĺžniková stavba s vyššou pozorovacou vežou je zakončená rovnou strechou. Výrobu nepálených tehál zabezpečovali Cigáni na voľnom priestranstve na rohu dnešného cintorína (miestna časť Cigánygurnyó), v 1. polovici 20. stor. výroba zanikla.

V obci bola v 50. rokoch 20. stor. pekáreň, ale pieklo sa hlavne doma alebo na dvore v peci zvanej šiška. V Nitrianskych Hrnčiarovciach boli tri verejné studne, jedna v bývalom strede obce (Keresztfa), druhá v miestnej časti Fővég pri dome č. 433 a tretia sa nachádzala na pastvisku a volali ju „Nyárastkút“.