Sv. Urban I., pápež (222 – 230)

Život sv. Urbana

O pápežovi svätom Urbanovi I. sa nám zachovalo len málo záznamov. Narodil sa v Ríme a za pápeža bol zvolený v roku 222. V tom období vládol rímsky cisár Alexander Severus (vládol v rokoch 222 – 235). Skončilo sa prvé obdobie prenasledovania kresťanov, ktorých obeťou bol aj Urbanov predchodca pápež Kalixt I.

Pontifikát Urbana I. znamenal pre kresťanstvo obdobie pokoja, teda bez perzekúcií zo strany rímskej vrchnosti. Dokonca samotný rímsky cisár prijal do svojho domu k obrazom pohanských božstiev aj vyobrazenia Abraháma a Ježiša Krista. Pravdepodobne tak urobil, aby uspokojil svoju matku, Iuliu Mameu, ktorá bola podľa niektorých prameňov kresťankou.

Cisár Alexander Severus poskytol cirkvi tzv. locus publicus (voľné miesto) na mieste zavraždenia pápeža Kalixta I. Neskôr tam bol postavený chrám Santa Maria in Trastevere (za Tiberom). Pápež Urban I. rozmnožil cirkevné zemské statky, o čom svedčia aj historické pramene. Podľa historika Eusebia Cézarejského jeho pontifikát trval osem alebo deväť rokov. Zároveň za Urbana pôsobil v cirkvi aj protipápež Hipolyt, možno aby vyvolal rozkol medzi rímskymi kresťanmi. Nevieme nič z ich vzájomného vzťahu. Hipolyt sa neskôr zmieril s Cirkvou a zomrel vo vyhnanstve mučeníckou smrťou.

Údajne pápež Urban obrátil na pravú vieru dvoch vysokopostavených úradníkov Valeriána a Tiburcia. Nariadil, aby boli všetky bohoslužobné nádoby vyrobené zo zlata alebo zo striebra.

Po vypuknutí ďalšieho prenasledovania kresťanov priviedli pápeža Urbana pred súd. Tak smelo vyznal svoju vieru v Krista, že aj sám sudca sa stal kresťanom. Keď ho však predsa len uväznili, v noci prišli k jeho žaláru kresťania a prosili strážcov, aby im dovolili modliť sa s uväzneným pápežom. Pohnutí strážcovia sa dali ihneď pokrstiť. Napokon dal rozzúrený prefekt strážcom aj Urbanovi sťať hlavy.

Iná verzia hovorí, že Urbana I. zabila zrada prefekta Alemenia 19. mája roku 230. Jeho telo zachránila cisárova matka. Bol pochovaný na cintoríne San Callisto, čo potvrdzuje aj Martyrológium (liturgický súpis kresťanských svätých) sv. Hieronyma. Potvrdil to aj nález náhrobnej dosky s jeho menom v gréčtine. V Liber pontificalis (Súpis pápežov) sa však uvádza, že pápeža Urbana pochovali na Praetextatovom cintoríne. V tomto prípade ide o zámenu so spovedníkom, ktorý taktiež nosil meno Urban a o ktorom sa v niekoľkých listoch zmieňuje sv. Cyprián a historik Eusebios.

Časť jeho pozostatkov daroval v roku 862 pápež Mikuláš I. franskému kráľovi Karolovi Holému. Boli uložené vo francúzskom meste Auxerre.

Patrón vinárov

V Auxerre sa sv. Urban stal patrónom vinárov. Pamiatka mučeníckej smrti svätého Urbana sa v liturgickom kalendári slávi 25. mája. Práve tieto májové dni sú známe svojim nestálym počasím, dažďom i vetrom a vyskytujú sa aj oneskorené a obávané mrazy. Zbožní ľudia prosili sv. Urbana, aby chránil ich vinice pred nepriaznivým počasím. Tento zvyk sa zachoval až do dnešných dní.

Úcta k sv. Urbanovi sa z Francúzska rozšírila aj do iných krajín Európy. Uchytila sa aj u nás. Keď prechádzame obcami a dedinami, môžeme vidieť sochu sv. Urbana týčiacu sa smerom k viniciam, poliam a záhradám ako bdie nad nimi a vyprosuje od Boha milosť dobrého počasia, aby priniesli hojnú úrodu.

Úcta k sv. Urbanovi v našej obci

V našej obci máme dokonca tri sochy tohto svätca. Jedna socha sv. Urbana je postavená na Hornom vrchu (Felsőhegy), druhá na Malante a posledná na Sokolom vrchu (Sólyomhegy). Každoročne na sviatok sv. Urbana sa konajú pobožnosti na týchto troch miestach. Pred nedávnom sa v našej obci zaviedol pekný zvyk, keď sa každý rok slúži svätá omša pri jednej zo sôch sv. Urbana, patróna viníc a vinárov. Pri zvyšných dvoch sa konajú modlitbové pobožnosti a piesne k sv. Urbanovi, pri ktorých pán farár požehnáva vinice, ovocné sady, polia a záhrady, aby boli na príhovor svätého Urbana uchránené od nástrah zlého počasia, a aby prostredníctvom teplých slnečných lúčov a zúrodňujúceho dažďa priniesli bohatú úrodu. Pri príležitosti sviatku sv. Urbana sa osláv zúčastňujú aj pozvaní hostia z okolitých dedín ako aj z družobných obcí z Maďarska i Nemecka.

Použitá literatúra:

KELLY. J. N. D.: Pápeži dvoch tisícročí. Roal, Bratislava 1994, RENDINA, C.: Příběhy papežů – Dějiny a tajemství. Volvox Globator, Praha 2005, TIMKO, P.: Dejiny pápežov. Banská Bystrica 1944

 

objav európu 3

Družobné obce

Objav Európu